1. Je to najväčší orgán vo vašom tele
Koža je najväčší orgán v našom tele. Má rozlohu až 1,8 m2, čo ju robí výrazne väčšou, ako náš druhý najväčší orgán, pečeň. Koža dospelého priemerného človeka váži asi 9 kg a obsahuje viac ako 17 km krvných ciev.
2. Začínate starnúť už v 20 rokoch.
Ak si spájate starnutie s tým, že máte 40 alebo 50 rokov, máme pre vás zlú správu. Akonáhle dosiahnete 25 rokov, naša hladina kolagénu sa môžu začať pomaly vyčerpávať, čo môže viesť k ochabnutiu pokožky a vzniku jemných vrások. Antioxidanty môžu pomôcť udržať mladú a zdravo vyzerajúcu pokožku.
3. Spánok vám môže spôsobiť vrásky
Spánok je pre nás veľmi dôležitý. Vďaka nemu vie naše telo správne fungovať. Uzdravuje a regeneruje. Napriek tomu, ak spíme na boku alebo na bruchu, môžeme vyvíjať tlak na tvár, čo môže prispieť k vzniku vrások.
4. Naša pokožka má tri vrstvy
Vždy hovoríme o koži, ako keby to bola iba jedna vrstva, ale koža pozostávala z troch častí: epidermis-pokožka, dermis-zamša a hypodermis-podkožie.
5. Pokožka pomáha regulovať teplotu tela
Naša pokožka dokáže regulovať teplotu tela prostredníctvom zásobovania krvou. Keď sa naše cievy rozšíria, koža umožňuje stratu tepla. Keď sa naopak cievy zúžia, tak pomáha udržať teplo.
6. Na našej pokožke sa môžu objaviť tmavé škvrny od slnka.
Je mimoriadne dôležité nosiť širokospektrálny ochranný faktor SPF 15 alebo vyšší už od tínedžerov a 20 roku života. Škvrny zo slnka sa môžu na pokožke objaviť rýchlo a môžu sa zväčšovať s väčším vystavením slnku, takže je ešte ťažšie sa ich zbaviť.
7. Každú minútu nám odpadnú tisíce kožných buniek
Je to neuveriteľných 30 000 až 40 000 za minútu! Niektoré zdroje odhadujú, že viac ako polovica prachu vo vašej domácnosti je v skutočnosti mŕtva koža. Mŕtva koža obsahuje asi miliardu ton prachu v zemskej atmosfére.
8. Naša pokožka má rôzne úrovne hrúbky.
Na našich očných viečkach máme najtenšiu kožu, zatiaľ čo na dlaniach a chodidlách je najhrubšia.
9. Počas života sa nám môže meniť typ pleti.
Aj keď máme celý život presne ten istý typ pleti, veci ako hormonálna nerovnováha, klimatické zmeny a vek môžu spôsobiť, že naša pleť prejde z jedného typu na druhý.
10. Genetika neurčuje, ako naša pokožka starne.
Veľa ľudí pripisuje genetike to, ako rýchlo ich pokožka starne. No ukazuje sa, že pri starnutí pokožky zohrávajú obrovskú úlohu vonkajšie faktory. Vystavovanie sa slnku môže predstavovať takmer 90 percent predčasného starnutia. Ďalšie faktory, ktoré môžu ovplivniť ako rýchlo naša pokožka starne je znečistenie a fajčenie.
11. Pokožka tvorí asi 15 % celej našej telesnej hmotnosti.
Je najťažšia zo všetkých našich orgánov. Tých 10 až 15 percent tvorí voda, oleje, lipidy (tuky), živiny, vlasové folikuly, krvné a lymfatické cievy, kolagén, živé a mŕtve bunky. U priemerného dospelého človeka to môže znamenať až 9 kg váhy samotnej kože.
12.Priemerný človek má asi 300 miliónov kožných buniek.
Jeden štvorcový palec kože má asi 19 miliónov buniek, až 300 potných žliaz, 20 krvných ciev a 1000 nervových zakončení. V rámci tohto centimetra kože sú rôzne typy kožných buniek, z ktorých každá má svoju špecifickú úlohu. Napríklad to zahŕňa asi 60 000 melanocytov-buniek, ktoré produkujú pigment melanín a ktorý dáva pokožke jej farbu.
13. Pokožka sa nám obnovuje každých 28 dní.
28-dňový cyklus pokožky je dôkazom regeneračnej schopnosti tela. Tento proces zabezpečuje, že naša pokožka zostáva odolná, neustále hojaca a obnovujúca, a to aj po vystavení rôznym agerosorom (stresorom).
14. Naša pokožka je domovom viac ako 1000 druhov baktérií.
Mnohé z nich sú dôležité pre naše zdravie. Užitočné (dobré) kožné baktérie môžu zabrániť rastu iných (zlých), potenciálne škodlivých mikróbov, ktoré môžu mať za následok rôzne kožné problémy.
15. Koža môže vytvoriť ďalšiu hrúbku kože a väčšiu tvrdosť - mozole, ak je vystavená dlhodobému a opakovanému treniu alebo tlaku.
Tento tlak spôsobí odumretie pokožky a na jej mieste sa vytvorí ochranný, tvrdý povrch.
16. Niektoré nervy v našej koži sú spojené s mozgom a vysielajú signály (cez miechu), aby rýchlejšie reagovali na teplo, bolesť atď.
Napríklad senzorické neuróny posielajú informácie z očí, uší, nosa, jazyka a kože do mozgu. Motorické neuróny prenášajú správy z mozgu do zvyšku tela, aby umožnili svalom pohyb.
17. Naša pokožka má najmenej päť rôznych typov receptorov, ktoré reagujú na bolesť a dotyk.
Množstvo receptorov je rozmiestnených po celej koži, aby reagovali na rôzne podnety.
18. Zmeny na našej pokožke môžu niekedy signalizovať zmeny v našom celkovom zdraví.
Naša pokožka je dobrým indikátorom nášho celkového zdravia. Ak je niekto chorý, často sa to prejaví na jeho koži. Napríklad žltkastá alebo oranžová pokožka môže byť príznakom ochorenia obličiek alebo pečene. Hnedé škvrny môžu byť znakom toho, že krv zle cirkuluje, a nakoniec môžu prejsť do vredov.
19. Naša pokožka má 24-hodinový cyklus.
Vedci zistili, že naša pokožka má denný rytmus, ktorý riadi suprachiazmatické jadro mozgu. V podstate je to skupina nervových buniek, ktoré fungujú ako hlavné hodiny. Počas denných hodín je naša pokožka v ochrannom režime a snaží sa chrániť naše bunky pred UV svetlom, voľnými radikálmi, znečistením atď. V noci sa procesy obnovy pokožky rozbehnú na plné obrátky.
20. Naša pokožka sa môže ohýbať.
Viete, že naša pokožka pokrýva naše svaly, ale vedeli ste, že priamo v koži sú aj malé svaly? Nazývajú sa svaly "arrector pili" a nachádzajú sa v našich vlasových folikuloch. Práve tieto malé svaly spôsobujú, že naše chĺpky stoja vzpriamene, keď nám vznikne husia koža.
21. Koža je „emocionálny“ orgán.
Naša pokožka je najzmyslovejšia zo všetkých orgánov. Reaguje na teplotu, tlak, vibrácie, bolesť a potešenie. Obsahuje bunky s nervovými vláknami, ktoré prenášajú pocity dotyku do mozgu. Koža je tiež vysoko reaktívna na emocionálny stres. Výskum ukázal, že zápalové kožné problémy, ako je ekzém, psoriáza a akné, sa často objavujú v stresových obdobiach. Stresové situácie môžu tiež vyvolať potenie, svrbenie a žihľavku. Odborníci zistili, že spojenie medzi stresom a pokožkou je obojsmerné. Jednoducho povedané, stres môže zhoršiť kožné problémy, ale pokožka môže tiež vysielať signály do mozgu, čím spúšťa stresovú reakciu.
22."Kožná bariéra" je náš hrdina kože.
Opaľovací krém chráni povrch pokožky pred spálením a jej bunky chránia pred poškodením UV žiarením. Naša kožná bariéra (vonkajšia vrstva), tiež zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane pokožky. Jej úlohou je udržať potenciálne dráždivé látky, alergény a baktérie mimo pokožky a vlhkosť uzamknúť v jej vnútri. Dokonca aj veľké molekuly (nad 500) v niektorých produktoch starostlivosti o pleť proti starnutiu nedokážu prejsť cez kožnú bariéru. Keď sa kožná bariéra poškodí (pôsobením UV žiarenia, drsnými čistiacimi prostriedkami, nadmerným odlupovaním atď.), tvoria sa mikroskopické trhliny. Vďaka týmto trhlinám môže voda unikať a potenciálne dráždivé látky rýchlo preniknú do pokožky, vďaka čomu bude suchá a citlivá.
23. Koža má svoj vlastný mikrobióm.
Koža má mikrobióm s biliónmi mikroorganizmov, ako sú baktérie, vírusy a huby, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti infekcii, kontrole zápalu a dokonca pomáhajú vášmu imunitnému systému rozpoznať možné hrozby.
Slovenská prírodná kozmetika Barbora Lori